Významné geomorfologické javy môžu byť vyhlásené z viacerých dôvodov:

A. Dôvod vyhlásenia je anorganický jav

  1. PR Makovište – územie sa nachádza JV od obce Kamenec pod Vtáčnikom v pohorí Vtáčnik, na pravej strane Gepnárovej doliny. Geologicky je tvorené typickými produktami vulkanickej činnosti v pohorí Vtáčnik – pyroxenickými andezitmi a ich ekvivalentnými pyroklastikami. Procesy zvetrávania rozčlenili toto územie na množstvo skalných veží, bášt, skalných stien a osypov. PR Makovište je súčasťou Územia európskeho významu Vtáčnik.
  2. PP Končitá – prírodná pamiatka sa nachádza v pohorí Vtáčnik, JV od obce Kamenec pod Vtáčnikom. Je to typicky vulkanické územie so skalnými vežovitými bralami, stavebnou horninou je pyroxenický andezit, pomiestne s hojnejším biotitom. Morfologicky predstavuje výraznú skalnú skupinu vežovitých brál na hrebeni rozmodelovaných eróziou. Ich zvýraznenie bolo podmienené i rýchlejším odnosom okolitých pyroklastík. Z hrebeňa na obe strany sa vytvorili mohutné suťové osypy a kamenné moria formované gravitačným pôsobením. Dôvodom vyhlásenia bola geomorfologicky výrazná skalná skupina typická pre pohorie Vtáčnik. PP Končitá je súčasťou Územia európskeho významu Vtáčnik.
  3. NPR Veľká skala – územie sa nachádza v dolnom úseku Bystričianskej doliny. Vulkanické procesy dali vznik pokrovom a prúdom tvoreným pyroxenickými andezitmi. Hlboko rezaný reliéf zvýrazňujú bralá rozčlenené na vežovité útvary „kancle“. V území sa nachádza niekoľko typov odlučností (doskovitá, kvádrovitá, ihlanovitá). Územie je charakteristické výraznou scenériou skalných brál, svahov pokrytých rozsiahlymi skalnými moriami nad údolím kaňonovitého charakteru. Bystričianska dolina má v týchto miestach kaňonovitý charakter. NPR Veľká skala je súčasťou Územia európskeho významu Vtáčnik.
  4. PP Ostrovica – územie sa nachádza v JZ časti Vtáčnika, v blízkosti obce Kľak a je tvorené tromi výraznými skalnými vežami, ktoré sa vynímajú z blízkeho okolia do výšky asi 30 – 40 m kolmými stenami. Skalné veže sú tvorené bazaltoidnými andezitmi odolnými voči zvetrávaniu. V JZ časti rezervácie sa z málo členitého úbočia budovaného menej odolným amfibolickým andezitom vytvorilo suťové pole, ktoré má charakter malého kamenného mora. PP Ostrovica je súčasťou Územia európskeho významu Vtáčnik.
  5. NPR Hrdovická – kremencová hôrka nachádzajúca sa na Z obvode pohoria Tribeč v katastri obce Nitrianska Streda. Je to výrazný kre­mencový hrebeň ostro vystupujúci v okolitej mierne zvlnenej pahor­katinnej krajine. Je súčasťou Územia európskeho významu Hôrky a Chráneného vtáčieho územia Tribeč.
  6. PR Sokolec – územie sa nachádza na severovýchodnom okraji poho­ria Tríbeč. Vyznačuje sa pestrou geologickou stavbou, pričom dominu­júcimi a plošne najrozšírenejšími sú kremence. Morfologicky výrazný chrbát Sokolca je rozčlenený do skalných stupňov a bralných stien. Vyskytuje sa tu veľmi dobrý príklad morfologického úkazu zvaného hogback (kozí chrbát) predstavujúci kolmé úklony kremencových lavi­covitých súvrství. Je súčasťou Územia európskeho významu Sokolec.

 B. Dôvod vyhlásenia je iný ako anorganický

  1. NPR Vtáčnik – územie sa rozprestiera vo vrcholových par-tiách najvyššieho vrcholu pohoria Vtáčnik. Geologicky je územie reprezentované pyroxenickými a pyroxenicko – amfibolickými andezitmi. SZ od vrchola samotného Vtáčnika sa rozprestiera rozsiahle kamenné more. Je súčasťou Územia európskeho vý­znamu Vtáčnik.
  2. NPR Zoborská lesostep – územie je tvorené kriedovými vá­pencami s výraznými krasovými prevkami, v dolnej časti územia sa nachádza Svoradova jaskyňa, nad ňou sa rozprestiera škrapo­vé pole. Je súčasťou Územia európskeho významu Zobor.
  3. PR Buchlov – osou územia je erózno-denudačný hrebeň V-Z smeru dokumentujúci treťohor­ný vulkanizmus vo Vtáčniku, na oboch stranách je ukončený kó­tami Buchlov a Žarnov. Územie je tvorené treťohornými pyroxe­nickými andezitmi s prítomnos­ťou biotitu a amfibolov, ktoré prekrývajú mohutnejšie polohy pyroklastík. Procesy erózie a denudácie spôsobili po obvode plošín ich rozpad na rad stĺpo­vitých, vežovitých útvarov, pri úpätí sa vytvárajú kamenné mo­ria. Je súčasťou Územia európ­skeho významu Vtáčnik.
  4. PR Solčiansky háj – územie je tvorené menším skalnatým hre­beňom v juhozápadnej časti pohoria Tríbeč, ktorý tvoria silne zvetrané kremence vystupujúce na povrch. Dôvodom vyhlásenia je kremencová hôrka s prirodzenou kyslomilnou vegetáciou. Je súčasťou Územia európskeho významu Hôrky a Chráneného vtá­čieho územia Tribeč.
  5. PR Dobrotínske skaly – územie v SV časti pohoria Tribeč. Geo­logickým podkladom je dolomitický vápenec a dolomit. Územie je vypuklý kamenitý svah s početnými terasami orientovanými na juh, sklon skalnej steny je miestami až 60 º.

 C. Územia nezahrnuté do siete maloplošných chránených úze­mí

  1. Brložné – nachádza sa v pohorí Vtáčnik JZ od kóty Balatom, z geomorfologického hľadiska ide o výraznú stráňovú poruchu s ukážkami obrovských skalných blokov, veží a ťahovej trhliny. Je súčasťou Územia európskeho významu Vtáčnik.
  2. Hrádok – lokalita je situovaná na severných svahoch Bystriči­anskej doliny, z geomorfologického hľadiska v území vystupujú andezitové rady veží, ihiel a stienok, podliehajúce doskovitej odlučnosti aj hranolovitému rozpadu. Vo V časti územia vznikol skalný hríb vysoký 2 m, v jeho blízkosti zo zaklinených blokov sa vytvorili skalné okná. Na úpätí skalnej steny sa vytvori­li suťové kužele. Je súčasťou Územia európskeho významu Vtáčnik.
  3. Kláštorská skala – územie tvorí záver hlavného chrbátu JJZ od vrcholovej kóty Vtáčnik a je rozčlenené do skalného mesta s vežami a hradbami vysokými až 15 m. Územie je súčasťou Územia európskeho významu Vtáčnik.