Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 58 z 24. júna 1985 Zb., vzniklo v poradí pätnáste veľkoplošné chránené územie na Slovensku, Chránená krajinná oblasť Ponitrie. Charakter územia, ako aj vznik Správy CHKO mal oproti ostatným veľkoplošným chráneným územiam na Slovensku viacero zvláštností. CHKO Ponitrie je jedinou CHKO pozostávajúcou z dvoch diametrálne odlišných orografických celkov čo do geologickej stavby, nadmorskej výšky a expozície s následným ovplyvnením druhového zloženie fauny a flóry. Názov Tribeč – Vtáčnik niesla ako „pracovný“ aj Správa CHKO, ktorá vznikla jeden a pol roka pred vyhlásením územia za veľkoplošne chránené. Spolu s CHKO Kysuce to boli jediné organizácie štátnej ochrany prírody na Slovensku, ktoré boli hospodársky riadené, čiže financované Okresnými národnými výbormi, pričom odborne – metodicky podliehali Ústrediu štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši. Hneď od začiatku mala Správa CHKO sedem pracovníkov a tento počet sa o rok rozrástol na deväť, so siedmimi odbornými pracovníkmi, dokumentaristkou a ekonómkou s vekovým priemerom 28 rokov, čo bol jeden z najmladších kolektívov pracovníkov veľkoplošného chráneného územia na Slovensku.
Medzi prvé úlohy na úseku odbornej činnosti patrila spolupráca na tvorbe analytickej časti Územného priemetu za pomoci Strediska rozvoja ochrany prírody, odborníkov z vysokých škôl, výskumných ústavov a SAV v spolupráci so Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny.
Veľkým víťazstvom v rámci praktickej ochrany bolo po siahodlhých rokovaniach zrušenie automobilovej súťaže Barum-Rallye-Tribeč, silne podporovanej vtedajšou vládou, ktorej celá trasa prebiehala cez CHKO v centrálnej časti Tribeča. Podobným úspechom bola aj likvidácia každoročného hromadného výstupu na Vtáčnik s cca 900 účastníkmi, s negatívnymi sprievodnými javmi, nakoľko podujatie trvalo niekoľko dní s cieľom vo vtedajšej ŠPR Vtáčnik. V praktickej ochrane sa Správa CHKO tak ako aj iné sesterské organizácie veľmi často opierala o pomoc vtedy fungujúceho Slovenského zväzu ochrany prírody a krajiny, či už išlo o činnosť spravodajcov, predchodcov dnešnej stráže prírody, alebo o manuálnu pomoc pri starostlivosti o maloplošné chránené územia a ich označovanie.
Kolektív správy sídli v budove, do ktorej sa presťahovala správa z podnájmu v roku 1987. Budovu v mestskej pamiatkovej rezervácii Nitra – Horné mesto, ktorú dostala do vlastníctva v roku 1985 v havarijnom stave, vybudovala vo vlastnej réžii a často i vlastnými silami. Mladý a nadšený pracovný kolektív dokázal nielen vybudovať svoje sídlo, ale ho aj zariadil, vrátane náročného budovania knižnice.
V súčasnosti pracuje na Správe CHKO Ponitrie 16 pracovníkov, z toho na pracovisku v Prievidzi traja. Okrem samotnej Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie s rozlohou 37 665 ha spravuje aj územie a maloplošné chránené územia v okresoch Nitra, Levice, Zlaté Moravce, Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Prievidza.