Vrcholí obdobie, kedy väčšina vtáčích mláďat vyletuje z hniezd. Niektoré opúšťajú rodné hniezda už dokonale schopné letu, u niektorých druhov je typické, že ešte nedokážu celkom dobre lietať a posedávajú po konároch stromov a krov (napríklad sovy), alebo poskakujú po zemi (napríklad drozdy a iné spevavce).

Často nám volajú občania, že našli „opustené“ vtáčie mláďa a požadujú jeho záchranu. Niekedy je možné len ťažko vysvetliť, že mláďa je len zdanlivo opustené a potrebuje zostať na mieste, prípadne len vyložiť niekde na konár, na strechu budovy a pod. tak, aby ho našli rodičia.  Navyše, v prírode to funguje tak, že práve mláďatá a zoslabnuté a poranené jedince sú predurčené ako korisť pre množstvo predátorov – dravých vtákov, sov, šeliem a iných dravých, resp. mäsožravých živočíchov. Aj hniezdenie niektorých dravých vtákov je zosúladené s obdobím, kedy z hniezd vyletuje najviac  mláďat, aby mali dostatok potravy pre výchovu svojich vlastných mláďat (napríklad jastrab krahulec). Odobratie každého takéhoto mláďaťa alebo poraneného živočícha z prírody ochudobňuje potravnú ponuku predátorov, ktorí potom budú musieť uloviť aj silnejšieho alebo zdravého jedinca.

Ak však nájdeme celkom malé vtáčie mláďa, a máme možnosť vrátiť ho do hniezda, tak to urobíme, ako v prípade dážďovníka obyčajného, ktorého sme vrátili do hniezda vo vetráku paneláka v Partizánskom.

Text a foto: S. Harvančík