Medzi ornitológmi, najmä tými staršími, sa často používa aj meno „konôpka žltozobá“. Tento vták sa skutočne podobá našej konôpke obyčajnej, najmä však samičke alebo vtákom v zimnom šate. V zimnom období,  kedy sa u nás vyskytuje, má však jasnožltý zobáčik. Samček má karmínovočervený trtáč, ktorým pri párení imponuje samičke.

V minulom storočí, ešte v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, hojne migroval a v menšom počte zimoval vo viacerých nížinných oblastiach Slovenska. Najviac sa mu venovali ornitológovia v okolí piešťanskej Sĺňavy, kde v rokoch 1967 – 1999 okrúžkovali až 3264 jedincov (Kaňuščák 1979, Kubán & Duffek 1987). Výsledky krúžkovania prezradili, že najviac jedincov k nám prilieta z Nórska. Vyskytovali sa najmä pri jesennej migrácii, od konca októbra do konca novembra, no občas boli menšie kŕdliky pozorované aj uprostred zimy. Jarná migrácia prebiehala rýchlo koncom februára a začiatkom marca – stehlíky sa ponáhľali na severské hniezdiská. Zdržujú sa v otvorenej krajine, na poľných cestách, na trávnatých hrádzach nádrží s nízkou a chudobnou vegetáciou – v lokalitách pripomínajúcich tundru, živia sa rôznymi drobnými semenami.

Od piešťanského ornitológa Viliama Kubána sme začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia dostali „vábnika“ (volavca), vďaka ktorému sme zistili výskyt stehlíkov horských aj na Ponitrí – v okolí Partizánskeho a niekoľko jedincov sme aj odchytili a okrúžkovali. V posledných dvoch desaťročiach je však stehlík horský na Slovensku veľmi vzácnym migrantom a zimujúcim druhom. Preto nás potešil výskyt 10 kusového kŕdlika, ktorý sa v druhej polovici januára vyskytol tesne za hranicou Nitrianskeho kraja pri Šoporni, kde sa nám ho podarilo aj fotograficky zdokumentovať.

Text: RNDr. Stanislav Harvančík a Ladislav Šnírer

Foto: S. Harvančík