Včelárik zlatý (Merops apiaster) je skutočným skvostom medzi našimi vtákmi, sfarbením sa mu vyrovná už len rybárik riečny (Alcedo atthis) a krakľa belasá (Coracias garrulus). Právom si vyslúžil prezývku „slovenský papagáj“, hoci s papagájmi okrem pestrých farieb nemá nič spoločné. Všetky tieto 3 druhy patria do radu krakľovce (Coraciiformes), vyznačujúce sa okrem iného veľmi pestrým sfarbením. Včeláriky sú charakteristické životom v hniezdnych kolóniách, ktoré osídľujú hlinité, ale najmä sprašové a piesčité kolmé steny. Tu si vtáky vyhrabávajú hniezdne nory s rozšírenou hniezdnou kotlinkou na konci.

Včelárik je jeden z mála druhov vtákov, ktorého početnosť sa na Slovensku zvyšuje, čo súvisí s globálnym otepľovaním a rozširovaním hniezdneho areálu smerom na sever. Aj v územnej pôsobnosti Správy CHKO Ponitrie hniezdi na mnohých lokalitách. V týchto dňoch už posledné mláďatá opúšťajú hniezdne nory a v menších i väčších kŕdľoch sa potulujú po krajine. Zdržujú sa tam, kde je dostatok potravy – lietajúceho hmyzu, najmä blanokrídlovcov, dvojkrídlovcov, motýľov, vážok apod. Do konca augusta sa postupne vytratia, odletia na zimoviská do rovníkovej a južnej Afriky. Posledné vtáky môžeme u nás vidieť ešte začiatkom septembra a na jar sa vracajú koncom apríla, ale najmä až začiatkom mája.

Text a foto: RNDr. Stanislav Harvančík