Sokol kobcovitý (Falco vespertinus) je najmenším hniezdiacim dravým vtákom na území Slovenska. Je ešte menší, ako u nás bežný sokol myšiar. Dospelý samec je jednofarebne tmavý, samica je na brušnej strane krémová, pozdĺžne škvrnitá, na chrbtovej strane hnedosivá a priečne škvrnitá. Vylietané mláďatá sa podobajú samici, na brušnej strane sú pozdĺžne škvrnité. Hniezdnym prostredím sú poľné lesíky a stromoradia v nížinnej otvorenej poľnohospodárskej krajine. V minulosti hniezdil na Východoslovenskej nížine, postupne tam však populácia koncom minulého storočia zanikla. Takisto postupne zanikala aj populácia na západnom Slovensku v oblasti Podunajska, po roku 2000 už hniezdilo nepravidelne iba niekoľko párov a populácia smerovala k záhube. Len pred niekoľkými rokmi vplyvom aktívnej ochrany  – najmä vyvesovaním hniezdnych búdok a iných aktivít došlo k zvýšeniu a stabilizácii populácie na niekoľko desiatok párov na jednej lokalite v blízkosti Bratislavy. Pomerne početne hniezdi v Maďarsku, v rámci Českej republiky hniezdil vzácne naposledy v roku 1973 a potom po dlhej prestávke v roku 2019 – 1 pár  a 2023 – 3 páry na Morave. Ako všetky sokoly, vlastné hniezdo si nerobí, ale obsadzuje opustené hniezda vrán, strák a havranov alebo hniezdi v otvorených dutinách a spomínaných búdkach s otvorenou prednou stenou. Často hniezdi viac párov v blízkosti jeden od druhého, čo môžeme nazvať „voľnou kolóniou“. Je prísne sťahovavý a práve počas migrácie ho môžeme častejšie pozorovať aj na  iných miestach mimo hniezdisk v otvorenej poľnohospodárskej krajine. Na jar prebieha migrácia koncom apríla a v máji, v jeseni koncom augusta a v septembri. Zimuje v južnej Afrike. Živí sa drobnými hlodavcami, jaštericami a vo veľkej miere aj hmyzom, najmä veľkými druhmi kobyliek. Patrí u nás medzi druhy kriticky ohrozené a jeho spoločenská hodnota bola stanovená na 30 000 eur za jedinca.

Na území v pôsobnosti Správy CHKO Ponitrie ho počas jarnej i jesennej migrácie pozorujeme takmer každoročne, ale hniezdenie sa po prvýkrát podarilo dokázať až v tomto roku. Na základe indícií od Dr. Michala Bagalu sa podarilo dohľadať 1 hniezdo v okrese Levice Ing. Viliamovi Šumichrastovi a Ivanovi Bogárovi. Následne sme predmetnú lokalitu a ďalšie lokality v okolí začali sledovať a podľa počtu vylietaných mláďat a dospelých vtákov (niektoré len v 2. roku života) odhadujeme, že na lokalite a v širšom okolí hniezdilo minimálne 6 párov. K zahniezdeniu zrejme prispelo aj výrazné premnoženie hraboša poľného (Microtus arvalis) v danej oblasti.

Text: RNDr. Stanislav Harvančík a Ladislav Šnírer

Foto: S. Harvančík