Aj keď tohoročná zima bola vzhľadom na teplé počasie takmer v celej Európe pomerne skúpa na zimných hostí – operencov z ďalekého severu, predsa len nás celkom neobišli.

Medzi najvzácnejšie patrili snehuľky severské (Plectrophenax nivalis). Tieto drobné bacuľaté vtáky sú príbuzné strnádkam. Najpočetnejšia populácia hniezdi v Rusku a v Škandinávii, najmä v Nórsku, menej početná je vo Švédsku a Fínsku, hniezdi tiež na Islande a Špicbergoch. Do strednej Európy zaletujú každoročne, výskyt je tým početnejší, čím je na severe zima tuhšia a snehová pokrývka vyššia. Zdržujú sa v otvorenej krajine, ktorá im pripomína tundru – na poliach, najmä v okolí poľných ciest s riedkou a nízkou vegetáciou. Potravu – rôzne semená zbierajú výlučne na zemi, nikdy nesadajú na stromy a kry. Len zriedkavo sa zdržujú jednotlivo, zväčša je spolu v kŕdliku niekoľko jedincov, keď je invázia veľká, môže to byť aj niekoľko desiatok vtákov.

Prvý výskyt 1 ex. zaznamenal náš spolupracovník, člen Stráže prírody Branislav Matejovič pri Orešanoch v okrese Topoľčany dňa 21. 11. 2019, na tom istom mieste pozoroval 3 ex. 24. 12. 2019 a 1 ex. pri Veľkých Ripňanoch 25. 1. 2020. Najväčší počet – až 9 ex. sme zaznamenali pri Rajčanoch v okrese Topoľčany dňa 9. 2. 2020.

Text:  RNDr. Stanislav Harvančík, Ladislav Šnírer

Foto: S. Harvančík