Fauna

Charakter fauny Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie je ovplyvnený viacerými činiteľmi. Okrem rozdielnej genézy vývoja abioty, geologickej stavby a vegetačných pomerov oboch pohorí, z ktorých sa toto veľkoplošné chránené územie skladá, je to aj jeho samotná poloha v systéme západokarpatských pohorí. Zatiaľ čo živočíšstvo najjužnejšej časť Tribeča vybiehajúceho hlboko do panónskej nížiny je tvorené množstvom teplomilných prvkov, fauna severnej časti, tvorenej masívom Vtáčnika, má už karpatský charakter. Táto rôznorodosť abiotických a biotických faktorov výrazne ovplyvnila druhovú rozmanitosť na území Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Aj keď obe pohoria – Tribeč a Vtáčnik boli oddávna v centre záujmu prírodovedcov, miera poznania fauny najvýraznejšie stúpla za posledných tridsať rokov. Tento fakt bezprostredne súvisí so skutočnosťou, že ochrana tohto územia za uvedené obdobie kráčala ruka v ruke s poznávaním. Ak v roku 1987 bolo z tohto územia známych približne 5400 druhov (z toho 5100 druhov bezstavovcov) v súčasnosti je z územia Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie známych vyše 7500 druhov živočíchov.

Z druhovo početných kmeňov bezstavovcov sú na území CHKO Ponitrie najlepšie preskúmané  systematické skupiny mäkkýše (Mollusca) a článkonožce (Arthropoda) a to najmä pavúky (Arachneida) a hmyz (Insecta).

Intenzívny prieskum fauny mäkkýšov, ktorý bol sústredený do najjužnejšej časti Tribeča – Zoborských vrchov, ako aj severnej časti Vtáčnika, priniesol výsledky v podobe poznania neobyčajnej druhovej pestrosti tejto živočíšnej skupiny, ako aj objav nového druhu mäkkýša pre svetovú faunu – Cochlodina fimbriata remota  v oblasti Vtáčnika. Tribečská časť CHKO je na malakofaunu chudobnejšia ako vtáčnická. Prieskum sa tu sústredil najmä do krasových oblastí a do blízkosti hradných zrúcanín.  Kmeň obrúčkavcov je na území CHKO zastúpený okrem iných aj dažďovkami  (Lumbricidae). Je známych 26 druhov, z ktorých k vzácnym a zriedkavo sa vyskytujúcim patria: Octolasium lacteum, Dendrobaena rubida tenuis, Fitzingeria pratyura montana. Pomerne intenzívne bola skúmaná aj fauna pavúkov. Pavúky majú nezanedbateľný význam vo všetkých ekosystémoch, kde ako predátori zabezpečujú udržiavanie biologickej rovnováhy. Z územia CHKO bolo opísaných niekoľko druhov nových pre faunu Slovenska (Gnaphosoma modestior, Phrurolithus szilyi, Prosothera incisa). Druhová pestrosť pavúkov je pomerne vysoká a predstavuje viac ako 50 % arachnofauny Slovenska.

Z hmyzu za posledných 30 rokov bola venovaná zvýšená pozornosť entomofaune. Objavovanie druhovej diverzity tejto systematickej skupiny mala a má v oblasti Tribeča dlhú tradíciu. Tu sa sústreďovala najmä na klasickú entomologickú lokalitu Zobor s chronicky známymi druhmi: roháč obyčajný  (Lucanus cervus), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč (Cortodera holosericea) a nosatec (Rhinomias austriacus). Nevídaný rozvoj zaznamenal entomologický výskum po roku 1985. Okrem teplomilných, stepných stanovíšť sa výskum preniesol do lesných a mokradných biotopov   v Tribeči, ale najmä do Vtáčnika (Bystričianska dolina, Brložné, Oslianska dolina), pričom bolo zistených desiatky nových druhov pre faunu týchto pohorí a viacero vzácnych a chránených druhov ako aj druhov tzv „bežných“, ale významných z hľadiska detekcie zachovalosti prostredia: Duvalius microphthalmus tatricus, Barypeithes purkynei, plocháč červený (Cucujus cinnaberinus) a z bystrušiek Carabus cancellatus, Carabus schedleri, Carabus ulrichii, Carabus violaceus, Carabus glabratus.

Podobný trend zaznamenalo aj poznávanie ďalších skupín hmyzu a to najmä z radov blanokrídlovcov (Hymenopotera), rovnokrídlovcov (Orthoptera), dvojkrídlovcov (Diptera), motýľov (Lepidoptera). Hospodársky významný, faunisticky a zoogeograficky zaujímavý rad blanokrídlovcov je v CHKO zastúpený viac ako 650 druhmi. Prvý raz z územia Slovenska tu bolo zaznamenaných 9 druhov lumkov (Ichneumonidea), ďalšie druhy  rodu Formica a čeľade čmelovitých (Bombidae) sú chránené.

Jednou z živočíšnych skupín najcitlivejšie reagujúcich  na zmeny prostredia sú obojživelníky (Amphibia) a plazy (Reptilia). Celkový úbytok mokraďových biotopov spôsobený úpravami vodných tokov a melioračnými zásahmi zredukoval kvantitu aj kvalitu rozmnožovacích stanovíšť týchto  na vode závislých živočíchov. V oboch pohoriach – a to v Tribeči ako aj vo Vtáčniku – všade tam, kde sa zachovali vhodné podmienky na rozmnožovanie, úspešne prežívajú viaceré druhy obojživelníkov. Vo vlhších častiach  lesných komplexov Tribeča a Vtáčnika žije salamandra škvrnitá (Samalandra salamandra). V údoliach horských potokov južnej časti Tribeča boli zistené mlok veľký (Triturus cristatus) a mlok obyčajný (Triturus vulgaris). Z bezchvostých obojživelníkov (Acaudata)  žijú na území CHKO Ponitrie obidva druhy kuniek a ropúch: kunka obyčajná (Bombina bombina) a kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha obyčajná (Bufo bufo) a ropucha zelená (Bufo viridis). Skokany sú tu zastúpené druhmi: skokan štíhly (Rana dalmatina), skokan zelený (Rana esculenta), skokan hnedý (Rana temporaria), skokan ostropyský (Rana arvalis). V suchších biotopoch južného Tribeča bola zistená hrabavka škvrnitá  (Pelobates fuscus). Južnejšie situované tribečské pohorie s teplomilnými dubinami a xerotermnými odlesnenými stráňami poskytuje vhodné životné podmienky pre viaceré druhy plazov. Najčastejšie sa tu možno stretnúť s jaštericou múrovou (Lacerta muralis), jaštericou zelenou (Lacerta viridis), užovkou stromovou (Elaphe longissima), obyčajnou (Natrix natrix) a fŕkanou (Natrix tesselata).

Na území CHKO Ponitrie bolo v období posledných 30 rokov zaregistrovaných 129 hniezdiacich druhov vtákov. Z uvedeného počtu je 28 druhov európsky významných. Ich výskyt na území CHKO je rôznorodý. Niektoré druhy tu hniezdia bežne, ďalšie menej hojne, ale pravidelne, niektoré nepravidelne, ďalšiu skupinu tvoria druhy zriedkavé, niekoľko druhov zaraďujeme medzi druhy vzácne a u dvoch druhov je hniezdenie len predpokladané: orol skalný (Aquila chrysaetos) a škovránok stromový (Lullula arborea). Z ďalších kategórií európsky významných druhov si spomenieme druhy bežné, pravidelne hniezdiace a druhy vzácne.

Bežne hniezdiacimi druhmi sú muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) a strakoš červenochrbtý (Lanius collurio).

Pravidelne hniezdiacimi druhmi na území CHKO Ponitrie sú: bocian čierny (Ciconia nigra), včelár lesný (Pernis apivorus), orol krikľavý (Aquila pomarina), orol kráľovský (Aquila heliaca), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), výr skalný (Bubo bubo), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) a penica jarabá (Sylvia nisoria).

Na danom území vzácne hniezdia nasledovné druhy: tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), sova dlhochvostá (Strix uralensis), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), lelek lesný (Caprimulgus europaeus) a ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus). Zo všetkých uvedených druhov je najkritickejšia situácia u tetrova hlucháňa.

Cicavce sú skupinou živočíchov, ktorá je laickej verejnosti najlepšie známa. K najmenším stavovcom patria piskory. Z nich  v lesných biocenózach CHKO  žijú piskor lesný (Sorex araneus) a piskor malý (Sorex minutus). Treťohorný relikt – piskor horský (Sorex alpinus) obýva centrálnu časť Vtáčnika a  bol zistený aj v severných častiach Tribeča. Poznatky o výskyte a druhovom zložení netopierov na území  oboch pohorí nemožno považovať za uspokojivé. Z tohto dôvodu je v súčasnosti venovaná prieskumu chiropterofauny veľká pozornosť. Na území CHKO a v jej blízkosti bolo zaznamenaných viacero druhov netopierov:  podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), podkovár malý (Rhinolophus hipposiderros), netopier obyčajný (Myotis  myotis),  netopier veľkouchý (Myotis  bechsteini), a ďalšie.  Z fauny cicavcov sa za posledných 30 rokov  takmer úplne vytratil  syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Niekoľko kolónií v súčasnosti prežíva v oblasti Veľkopolskej brázdy. Skupina tzv. veľkých šeliem je na území CHKO zastúpená mačkou divou (Felis silvestris), nachádzajúcou vhodné podmienky najmä v oblasti Tribeča. Rys ostrovid (Lynx lynx) zase obýva neprístupné andezitové sute v strednom a severnom Vtáčniku. Náš najväčší mäsožravec – medveď hnedý (Ursus arctos) sa sporadicky vyskytoval v severnej časti Vtáčnika, kam prenikal zo severu. Donedávna sa predpokladalo, že medveď cez Vtáčnik len migruje. Pozorovania z posledných rokov potvrdili, že tu aj zimuje.

K faune Tribeča sa viaže aj niekoľko zaujímavostí. Do oblasti tohto pohoria bol v minulosti po prvý krát na Slovensku introdukovaný muflón lesný (Ovis musimon) a odtiaľto sa rozšíril do ďalších pohorí. Ďalšou raritou tohto pohoria je zubor hrivnatý (Bison bonasus), ktorý  je už niekoľko desaťročí úspešne chovaný v obore pri Topoľčiankach. Rozsiahle a málo narušené lesné komplexy Tribeča a Vtáčnika  tvoria vhodné podmienky pre úspešné obhospodarovanie poľovnej zveri.

Flóra

Pre CHKO Ponitrie je typická rôznorodosť geologickej stavby. Samozrejme odrazom toho je aj rôznorodosť vegetácie a živočíšstva. Južnú časť vlastnej CHKO Ponitrie tvorí časť pohoria Tribeč, ktoré je tvorené granitickými vyvrelinami s príkrovom vápencov a kremencov. Vo veľmi zjednodušenej podobe je možné povedať, že nelesná vegetácia v zásade predstavuje dva rôzne komplexy spoločenstiev rastlín, prvé viazané na vápence a druhé viazané na kremence.

Severná časť vlastnej CHKO Ponitrie je potom predstavovaná časťou pohoria Vtáčnik, ktoré je budované mladšími vyvrelinami, andezitmi.

Vegetácia viazaná na vápence má v rámci pohoria Tribeč tiež svoje odlišnosti vychádzajúce z geografickej polohy. Najjužnejšie odlesnené časti prekrývajú spoločenstvá zväzu Festucion valesiacae Klika 1931s výrazným vplyvom panónskej vegetácie. Z najvýznamnejších druhov týchto lokalít je možné spomenúť európsky významné druhy: Thlaspi jankae, Himantoglossum caprinum, Pulsatilla grandis. Na zvyškoch pastvín po okrajoch lesnej vegetácie je ešte dnes možné nájsť bohaté populácie niektorých druhov vstavačovitých (Orchis morio, Orchis tridentata, Orchis ustulata, Orchis x dietrichiana, Ophrys apifera, Orchis purpurea a ďalšie), niektoré lokality Orchis morio, Orchis tridentata, Orchis ustulata, Orchis x dietrichiana patria k tým najzaujímavejším v rámci Slovenska. Problémom je ale sekundárna sukcesia, s ktorou sa pracovníci správy CHKO Ponitrie či už priamo alebo nepriamo zaoberajú, lokality ako Kostolianske lúky, Lupka, Žibrica, Gýmeš sú pravidelne, alebo v nevyhnutnej miere kosené a biomasa je z lokalít odstraňovaná. Menežment ďalších lokalít ako Malý Bahorec sa pripravuje a hľadajú sa spôsoby ako zabezpečiť ich trvalý menežment.

Na to, aby menežmentové opatrenia boli adresné a prospievali najviac ohrozeným druhom rastlín, začalo sa so sledovaním populácií niektorých druhov. Do pozornosti sa tak dostali tieto druhy: Thlaspi jankae (monitoring celej populácie a časti populácie za pomoci trvalej monitorovacej plochy), Himantoglossum caprinum (monitoring celej populácie), Pulsatilla grandis (monitoring početnosti na vybratých lokalitách), Gagea bohemica (monitoring celej populácie), Onosma arenaria (monitoring celej populácie a časti populácie za pomoci trvalej monitorovacej plochy). S postupom na sever sa prejavuje vplyv karpatskej vegetácie a postupne sa objavujú spoločenstvá zväzu Helianthemo caniFestucion pallentis Kolbek in Moravec et al. 1983 a SeslerioFestucion glaucae Klika 1931 em. Kolbek 1981.

Vegetácia viazaná na kremence je omnoho druhovo chudobnejšia, napriek tomu v pohorí Tribeč je možné nájsť veľmi pekné vresoviská, zaujímavosťou je výskyt druhu Teucrium scorodonia, ktorý sa vyskytuje na Slovensku iba na niekoľkých tribečských lokalitách, ktoré sú súčasťou východnej hranice areálu rozšírenia druhu.

Vtáčnik je pohorie charakteristické skalnými bralami, suťoviskami a rozsiahlymi lesmi, predovšetkým krásnymi bučinami. Nelesná vegetácia je skromnejšie utiahnutá na skaliská, druhovo chudobná, zo vzácnejších druhov sa udáva Aconitum firmum subsp. moravicum. Presný výskyt a následný monitoring tohto druhu je predmetom dohľadávania.  Za zmienku ale stoja bývalé pastviny tiahnuce sa vysoko až pod Vtáčnik. Najvýznamnejšou takou lokalitou je Ivanov salaš s výskytom vzácnejších druhov rastlín ako Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Dactylorhiza majalis agg.