Sova dlhochvostá (Strix uralensis) je  po výrovi skalnom (Bubo bubo) našou druhou najväčšou sovou.  Súvislý areál rozšírenia tohto druhu sovy predstavuje tajgovú zónu Palearktídy sibírskeho typu. Avšak izolované populácie ostrovčekovitého charakteru sa nachádzajú aj vo vyšších polohách strednej Európy.

Na Slovensku je tento druh sovy typickým predstaviteľom vyšších polôh najmä severného Slovenska, pričom jej hlavné a početné zastúpenie je v oblasti východného Slovenska, kde obýva najmä zmiešané a listnaté lesy pralesovitého charakteru, najmä bučiny. Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 700 – 1000 hniezdnych párov. Ako typický lesný druh je zo strany človeka ohrozovaný najmä lesohospodárskou činnosťou, predovšetkým ťažbou starých porastov.

V posledných rokoch možno badať jej postupné osídľovanie nižších častí pohorí  západnej časti Slovenska, aj keď toto osídľovanie je nepočetné, ostrovčekovité a vzácne. Na území CHKO Ponitrie už bola v minulosti dokázaná jej prítomnosť a  hniezdenie v pohoriach Tribeč a Vtáčnik.

Ako dlhoročný člen stráže prírody sa venujem mapovaniu vtáctva v pohorí Považský Inovec v časti, ktorá spadá do územnej pôsobnosti Správy CHKO Ponitrie. Dňa 16.05.2020 som  v lesnej časti Považského Inovca, nad obcou Radošina realizoval monitoring bežných druhov vtáctva. Monitoring som začal o 04:30h, postupným prechádzaním transektových bodov som na 13 pozorovacom bode o 07:20h zaevidoval tiché, tlmené, kontaktné ozývanie sa samice sovy dlhochvostej. Po postupnom približovaní sa k hlasu, som po 08:00h našiel hniezdny strom sovy dlhochvostej, na ktorom sa vyhrievali dve mláďatá. Hniezdo bolo umiestnené vo výške cca 8 – 10 m v starom zlomenom spráchnivenom buku, v mladom lesnom bukovo-hrabovom poraste. Adultný vták ma neustále sledoval a po celý čas sa ozýval výstražným „štekaním“. Pozorovanie som fotograficky zdokumentoval a po krátkom čase som lokalitu opustil. V podvečer som sa sem vrátil, mláďatá boli zanocované v hniezdnej kotlinke stromu. Opätovne som lokalitu na krátky čas navštívil o dva dni, 18.05.2020, no mláďatá už boli rozlezené vysoko v korunách stromov, vo výške asi 15 – 20 m, pričom sa kontaktne ozývali.

Aj keď z pohoria Považský Inovec je z minulosti dokázané sporadické zahniezdenie sovy dlhochvostej, ale väčšina hniezdení bolo zdokumentovaných v severných častiach pohoria. Toto hniezdenie je pravdepodobne najjužnejšie dokázané hniezdenie tohto druhu sovy z pohoria Považský Inovec. Samotné hniezdenie druhu nie je zaujímavé len z pohľadu lokalizácie hniezda, ale aj z dôvodu, že v roku 2020 sovy dlhochvosté na iných, pre ne typických a dlhoročne stabilných hniezdnych lokalitách v iných častiach Slovenska prakticky nehniezdili alebo zahniezdili len sporadicky z dôvodu nedostatku potravy. To sa týkalo aj iných druhov lesných sov.

Podobne som uvedený druh sovy pozoroval aj v roku 2019, dňa 25.04.2019, z oblasti Hradnej doliny, v katastri obce Bojná, avšak tu nebolo hniezdenie dokázané. Zostáva preto veriť, že tento nádherný druh sovy natrvalo osídlil južnú časť Považského Inovca a zostane trvalou zložkou fauny ekosystému pohoria.

Text a foto: Ing. Branislav Matejovič