Po mnohých rokoch sa objavili na Slovensku zimní hostia zo Škandinávie – chochláče severské. Naposledy sme ich na Ponitrí zaznamenali v zime 2012/2013, napríklad vo Veľkých Uherciach, Veľkých Ripňanoch a v jabloňových sadoch v Ostraticiach. Ich domovom je ihličnatá tajga Eurázie a Severnej Ameriky. Druh vytvára 3 poddruhy, z ktorých Európu a západnú Sibír obýva chochláč severský európsky B. g. garrulus. Najbližšie k nám hniezdi v severnom a strednom Fínsku, vo Švédsku, Nórsku a severnom Rusku. Niekedy zahniezdia aj bližšie, napr. v Estónsku. V tejto zime boli zaregistrované už od decembra a v januári na viacerých lokalitách na Ponitrí – napríklad v Jabloňovciach, Pukanci, Malej Lehote, Krušovciach.

Je to vták veľkosti škorca (18 – 21 cm) a z diaľky najmä počas letu ho veľmi pripomína. Celkové sfarbenie je sivohnedé, na spodnej strane tela svetlejšie. Determináciu uľahčuje nápadný chochol na hlave. Na hrdle má nápadnú čiernu škvrnu, ostro ohraničenú od hrude, čierny je aj pásik prechádzajúci od zobáka dozadu cez oko. Čelo a okolie čiernej škvrny na krku má červenkastý nádych. Na konci chvosta má žltú obrubu. Zblízka sú v krídle na konci predlakťových letiek viditeľné biele škvrny a červené nechtovité doštičky, žlté škvrny na ručných letkách, spolu vytvárajúce pestro sfarbené krídlo. Sfarbenie samice je o niečo skromnejšie, čierna škvrna na krku je v spodnej časti modrastá, obruba na chvoste je tenká a pestré sfarbenie krídla je menej výrazné. Mladé vtáky sa podobajú na samice, pričom im chýba biela obruba na vnútorných zástaviciach primárnych letiek. Na našom území sa vyskytujú v menších i väčších kŕdľoch. Za potravou zaletujú do oblastí s výskytom stromov s bobuľovitými plodmi, do záhrad, parkov, ovocných sadov, okolia ciest s ovocnými alejami a bežne aj priamo do mestských aglomerácií.

V strednej Európe sa zjavuje nepravidelne. Niektoré roky sa nevyskytuje vôbec a v iných až invázne. Rozdielny je aj časový priebeh príletov a odletov zimujúcich a migrujúcich vtákov. Najčastejšie k nám prilieta v priebehu novembra, v decembri a januári sa stavy zvyšujú. Odlet prebieha v marci až apríli. Vzácnejšie sa vtáky zdržia až do mája. V zimnom období počas invázií sa vyskytuje na celom území Slovenska. Inváznym bol aj rok 2013, keď sa na území hlavného mesta Bratislavy vyskytovalo spolu až vyše 5000 jedincov a väčšie či menšie kŕdle boli pozorované na celom území SR. Dôvodom irrupcií tohto charakteru je nedostatok potravy na hniezdiskách alebo v ich blízkosti (neúroda jarabiny, ktorá je hlavnou zložkou potravy v zimnom období) a následne presuny na miesta, kde je potravy dostatok. Menšie invázie sa opakujú približne každé 3 – 4 roky, ale väčšie priemerne každých 10 rokov. Hlavným dôvodom migrácie chochláča severského do strednej a južnej Európy je potrava.

Hniezdi vo voľných kolóniách v korunách ihličnatých stromov. Hniezdo stavia samica. Hniezdenie v severnej Európe začína v druhej polovici mája. Samica znáša priemerne 4 – 6 vajec. Hniezdia 1-krát do roka. Na vajciach sedí len samica 13 – 14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 14 – 17 dňoch. Najstarší okrúžkovaný vták na našom území sa dožil 13 rokov, 1 mesiac a 17 dní čo je výnimočné aj z celoeurópskeho hľadiska.

Potrava je v letnom období živočíšna, sú to najmä komáre a iné druhy drobného hmyzu. V zimnom období ju tvoria rôzne druhy bobúľ zbierané zo stromov a krov. Hlavnými druhmi sú imelovec, imelo, jarabina, kalina, ruža šípová, jabloň, slivka a iné.

Hniezdiaca populácia v severnej Európe sa odhaduje na 1 080 000 – 2 110 000 párov. Zaznamenávané bývajú pritom výrazné fluktuácie, ktoré ale z dlhodobého hľadiska neznamenajú pokles ani nárast populácie. U nás ako migrant nie je výrazne ohrozovaný, vhodné je pre tento druh mozaikovité rozptýlenie bobuľonosných drevín a krov v krajine. V minulosti bol na Ponitrí častým hosťom v intravilánoch obcí a miest, kde vyhľadával ako potravu stromy jarabiny vtáčej a pútal svojím krásnym a nápadným zjavom pozornosť obyvateľstva. Už mnoho rokov však stromy jarabiny v intravilánoch obcí a miest na Ponitrí celkom absentujú. Bolo by vhodné zabezpečiť v početnom rozsahu výsadbu stromov jarabiny vtáčej v intravilánoch i extravilánoch obcí a miest, čím by sa výrazne prispelo k ochrane týchto nádherných vtákov.

Text RNDr. Stanislav Harvančík a Dušan Kerestúr

Foto: S. Harvančík